01.06.2014 09:47

Sú to naše zlatíčka, poklady, miláčikovia, naše všetko. Položili by sme za ne život, vypustili dušu a dali poslednú kvapku krvi. Milujeme ich ako nič na svete. Naše deti, vnúčence, netere, synovcovia, krstňatá. V tieto dni o nich hovoríme viac ako inokedy, majú svoj sviatok. Zahŕňame ich ešte väčšou láskou a pozornosťou.

Možno by sa v takomto duchu patrilo pokračovať aj ďalej, keď už majú ten svoj deň.  Ale možno práve teraz je vhodný čas odpútať sa od pateticko-všeobjímajúcej úprimnej lásky k nim a pozrieť sa aj na inú realitu, ktorá sa ich – a nás – bytostne dotýka.

 

A tá je aj takáto: 30 percent slovenských detí trápi nadváha alebo obezita. Tridsať percent je možno nič nehovoriaci údaj. Možno pre nás dostane inú podobu, keď ho premeníme na konkrétne číslo. Podľa štatistických údajov je na Slovensku niečo vyše 1,1 milióna detí. Tridsať percent znamená 330 tisíc. Odborná literatúra hovorí, že 80 percent obéznych detí vyrastie do obéznych dospelých.

Behajú vám z toho zimomriavky po tele?

Vysoký krvný tlak, cukrovka II. typu, ochorenia obličiek, ochorenia srdcovo-cievneho systému, vysoký cholesterol, ochorenia kĺbov, nádorové ochorenia, atď., atď. – to sú len niektoré z komplikácií, ktoré so sebou obezita a nadváha zväčša prinášajú.

Všetky civilizačné choroby viac či menej súvisia s výživou a nedostatočným pohybom. Zlé je, že voľakedy sa prejavovali u ľudí od 40 rokov vyššie, dnes nie sú výnimkou u 10-ročných detí.

 

Prečo sa zvyšuje počet takýchto detí?

Predovšetkým – nehýbu sa a papajú priveľa kalórií. Pediatri a obezitológovia bijú na poplach, výživárom vstávajú dupkom vlasy na hlave. Ale – veď to poznáte: Psy štekajú a karavána ide ďalej.

Skúsim pridať ešte niekoľko čísel:

• WHO (Svetová zdravotnícka organizácia) na Slovensku robila prieskum stravovacích návykov detí. Vyšlo z neho, že viac ako polovica školákov si denne dáva sladkosti, tretina ich zapíja sladenými malinovkami, polovica detí neraňajkuje
• Najobľúbenejšie jedlá detí sú vyprážaný syr, pizza, špagety
• Nenápadne (?) sa zvyšuje energetická hodnota jedál: sladené nápoje to 144 kcal na 193 kcal, hamburgery z 389 kcal na 486 kcal, hranolčeky zo 188 kcal na 256 kcal – to všetko za posledných 15 rokov
• V rokoch 1977 až 1978 deti vypili 4-krát viac mlieka ako sladených nápojov, dnes vypijú 2-krát viac sladených nápojov ako mlieka
• Až 75 percent bdelého stavu deti venujú sedavým aktivitám s pasívnym sledovaním televízie alebo za počítačom
• Niektorej z pohybových aktivít sa venujú 12 minút denne

 

Kto by mal za to niesť zodpovednosť? Deti? Asi nie. Hoci viem, že je ťažké povedať nahlas, že za to môžem ja, jeho rodič.

 

 

 

 

 

 

Keď príklady tiahnu

Výživa detí nie je moja parketa, ale veď viete, ako to medzi ženami chodí, vždy skončíme pri deťoch. A potom sa odohrajú aj takéto dialógy:

 

Dialóg č.1:

Klientka: Nepoznáš nejakú fintu, ako by som dostala do malého aspoň kúsok zeleniny?

Ja: Poznám. Začni ju dávať na tanier najskôr sebe a manželovi. Opička vidí, opička robí. Stačí, keď budeš robiť ty to, čo chceš, aby robil malý. Žiadna iná finta nie je.

 

Dialóg č.2:

Vyrozprávala mi ho klientka, ide o jej dialóg s 8-ročným synom:

Vieš, maminka, ja by som súrne potreboval, aby si mi zajtra dala do školy nejaké drobné.

Idete niekam na výlet? Nemáš nič napísané na papieriku od pani učiteľky.

Nie, nejdeme na výlet, ja by som len potreboval nejaké drobné na desiatu.

Ale veď desiatu ti robím každé ráno alebo ti nestačí? Tak ti pridám ešte ovocie alebo chlebík.

No, vieš, nejde ani tak o jedlo, ale o pitie.

O pitie? To dostávaš tiež.

Ale keď si vypijem tú vodu, čo mi dávaš, tak aby som si mohol dokúpiť.

Tomu nerozumiem – máte v triede pokazené umývadlo s vodou?

Nie, nemáme.

Tak aký máš problém? Keď vypiješ vodu, čo máš z domu, tak si z umývadla naleješ ďalšiu.

 

Deti to na nás vždy budú skúšať. Vždy to bude tak trochu boj, kto z koho. Deti jednoducho potrebujú hranice a tým, kto ich vytyčuje hranice, by mal byť vždy rodič.

 

 

 

 

 

 

 

Dialóg č.3:

- Mohla by si  mi poradiť, čo mám robiť s malou? Už je v škôlke v triede najtučnejšia a nechcem, aby sa neskôr tak trápila s obezitou ako sa trápim ja.

- Zo škôlkárskej stravy nemôže mať problém, asi to bude v tom, čo papá doma. Čo jedáva na večeru?

- Tak to ti poviem z fleku, buchty na pare, pizza, špagety, dukátové buchtičky.

- Každý večer niečo z tohto?

- Áno. Keď ona iné nechce papať.

- A v škôlke papá aj iné?

- Áno, ale keď sa jej opýtam, čo si prosí na večeru, tak mi vždy povie jedno z týchto štyroch jedál.

- A prečo sa jej pýtaš?

- Chcem ju už odmalička učiť, aby sa vedela rozhodovať sama.

- Prečo si myslíš, že triapolročné dieťa vie posúdiť, čo je preň dobré?

 

A sme znova pri vzoroch správania. Skrátka, vždy bude základ u nás doma. Kým si u nás doma neurobíme poriadok, budeme tento boj prehrávať. Len to akosi nejde dokopy s tým, čo slovne manifestujeme – že naše deti sú naše všetko.

 

Čo si o tom myslíte?

 

Maja Hlavandová