16.02.2014 10:24

 

Jogurty určite patria medzi potraviny, ktoré sa oplatí pravidelne zaraďovať na jedálny lístok. Pohladkajú nám bruško a poteší sa z nich aj naša línia. Samozrejme, ak si vieme vybrať tie, ktoré nám tieto benefity zabezpečia. A to nemusí byť až také jednoduché. Pri jednej mojej návšteve istého obchodného reťazca som narátala vyše 70 druhov ochutených jogurtov a vyše 20 druhov bielych. Ako a na základe čoho si teda vyberať?

 

Ako prospievajú nášmu zdraviu

Sú výborným zdrojom bielkovín, vápnika, draslíka, fosforu a prospešných baktérií mliečneho kvasenia. Vďaka baktériám – mimochodom, v porovnaní s obdobím spred 50 rokov máme oveľa nižší príjem baktérií, ako by sme potrebovali – v našom čreve si udržiavame obranyschopnosť organizmu a dobré trávenie.

Jogurtové baktérie však v črevách prežívajú len krátko. Na to, aby bol ich účinok trvalý, potrebujeme ich konzumovať denne. Odporúča sa minimálne 140 ml jogurtu denne, ako účinná ochrana proti škodlivým baktériám 225 ml denne.

 

Ako prispievajú k štíhlej línii

Viaceré výskumy ukazujú, že strava s vysokým obsahom vápnika bráni zväčšovaniu tukových buniek, a tým aj priberaniu na hmotnosti. Vápnik v tráviacom trakte dokáže viazať tuky, ktoré sa potom ťažko vstrebávajú, zostávajú nedostupné pre látkovú výmenu a odchádzajú spolu so stolicou z tela von. Podľa viacerých odborných článkov za dlhodobý neúspech niektorých diét môže údajne práve nedostatok vápnika v nich. Bielkoviny z mliečnych produktov  urýchľujú spaľovanie brušného tuku a budovanie svalovej hmoty. Či už si teda len strážite štíhlu líniu, alebo ste si dali za cieľ dosiahnuť ju, po jogurtoch sa oplatí siahnuť.

 

Kto za to môže?

Aby sme zodpovedali túto otázku, musíme sa pozrieť do minulosti. Hoci ľudia jogurt konzumovali už od stredoveku, až na začiatku minulého tisícročia, v roku 1905, sa podarilo v Lekárskom inštitúte v Ženeve Bulharovi Stamenovi Grigorovovi izolovať z bulharského jogurtu prapôvodcov toho, že sa obyčajné mlieko premení na kyslomliečny produkt. Prapôvodcovia boli dvaja a neskôr ich nazvali Lactobacillus delbruecki bulgaricus a Streptococcus thermophilus. A prečo si vybral práve bulharský jogurt? Preto, lebo sa považuje za akéhosi praotca jogurtov.

To, že tieto baktérie majú obrovský účinok na ľudské zdravie, však už nezistil Stamen Grigorov, ale ruský vedec Iľja Mečnikov, ktorý za tento objav získal Nobelovu cenu. V spolupráci s viacerými vedcami z Pasteurovho inštitútu vo Francúzsku dokázal, že baktérie v jogurte neutralizujú toxické látky v črevnej mikroflóre, posilňujú imunitný systém človeka, pomáhajú pôsobiť proti mnohým chorobám a predlžujú ľudský život.

 

 

Jogurt je ...

Podľa nášho Potravinového kódexu ako jogurt môže byť označený len kyslomliečny výrobok, ktorý vznikol z mlieka, smotany alebo cmaru či ich zmesí jogurtovou kultúrou, neprešiel tepelnou úpravou a neobsahuje konzervačné látky.

Pod pojmom jogurtová kultúra sa skrýva zmes dvoch druhov baktérií, a to Lactobacillus delbrueckii bulgaricus a Streptococcus salivarius thermophillus. Tieto baktérie žijú spolu v symbióze a spoločnými silami premenia časť mliečneho cukru na kyselinu mliečnu a časť bielkovín na aminokyseliny. Zároveň musí obsahovať minimálne 10 miliónov mikroorganizmov na 1 g.

Dobrá správa - na rozdiel od mlieka jogurt môžu konzumovať ľudia, ktorí zle trávia mliečny cukor, laktózu.

 

 

 

Ako si vybrať

Najmä veľmi, veľmi starostlivo. Oplatí si poctivo čítať etikety, pretože z vlastných skúseností viem, že pod označením jogurt nájdete na pultoch aj to, čo zďaleka nezodpovedá definícii jogurtu. Najstručnejšie povedané, pri výrobe jogurtu, myslím kvalitného a naozajstného jogurtu, je potrebné mlieko a jogurtová kultúra. Všetko ostatné je už čosi navyše, čosi, čo vôbec nie je potrebné.

Sú takéto jogurty na našom trhu? Áno, sú. Ale sú aj také, kde v zložení bude figurovať biele farbivo, želatína, škrob...

 

 

Aké si vybrať?

Kráľom jogurtov je nesporne biely jogurt. Probiotické kultúry nemajú rady farbivá, konzervanty či iné prídavné látky. A tie sa do bieleho jogurtu sa ani nesmú pridávať. Čo sa týka obsahu tuku, odborníci z oblasti potravinárstva vám povedia, že pre ideálny rast probiotických kultúr sú najvhodnejšie tie, ktoré obsahujú okolo 2,5 – 3,5 percenta tuku.

A čo ochutené jogurty?

Minimálne z troch dôvodov by sme ich mali konzumovať „umiernene“. Tým prvým dôvodom je, že obsahujú veľa cukru. V jednom balení pokojne aj 20 gramov, z čoho väčšinu tvorí pridaná sacharóza. Podľa výživových odporučení by však napríklad pri redukcii hmotnosti množstvo pridaných cukrov nemalo prekročiť 30 gramov.

Ďalším dôvodom je samotné zloženie ochutených jogurtov. Ak sme hovorili, že do bielych sa nesmú pridávať žiadne prídavné látky, v prípade ochutených jogurtov to neplatí. Tam sú povolené ako súčasť ochucujúcej zložky.

Uvediem aspoň dva konkrétne príklady zloženia ochutených jogurtov:

1. smotana, ochucujúca zložka 15 % (cukor, glukózovo-fruktózový sirup, kusové jahody 31 %, jahodová dreň 10 %, voda, modifikovaný škrob, kukuričný škrob, zahusťovadlo pektín, jahodová aróma, citran sodný, farbivo karmín), jogurtová kultúra
2. smotana, ochucujúca zložka 15 % (cukor, voda, kávová pasta 5 %, (káva, glukózovo-fruktózový sirup, kávová aróma, karamel), zahusťovadlo modifikovaný škrob, kakaový prášok, arómy kávová, vanilková, jogurtová kultúra

 

Tým tretím dôvodom je energetická hodnota. Pri bielych jogurtoch 2,5- až 3,5-percentných býva okolo 250 kJ na 100 gramov, pri ochutených aj raz toľko.

Ak vašim chuťovým bunkám väčšmi vyhovujú ochutené jogurty, stačí si do bieleho jogurtu pridať ovocie či napríklad kakaový prášok s trochou stévie.

 

 

Najčastejšie mýty, ktoré riešim s klientmi:

• kupujem si len smotanové jogurty ako prevenciu proti osteoporóze. Omyl. Vápnik v jogurte nie je viazaný na tuky, ale na bielkoviny. Čím je viac tukov v jogurte, tým menej je v ňom bielkovín, a teda aj vápnika.
• kupujem len odtučnený jogurt, lebo obsahuje menej kilojoulov. Je pravda, že v odtučnených jogurtoch je menej tuku. Hustota sa však dosahuje pridaním spravidla škrobov, takže rozdiel v kilojouloch býva zanedbateľný
• kupujem len jogurty bez cukru. Už v samotnom jogurte je cukor, laktóza, ktorý je prirodzenou súčasťou mlieka, z ktorého sa jogurt vyrába. Lepšie by teda bolo, ak by výrobca na obal napísal Bez pridaného cukru
• kupujem len jogurt, na ktorom je napísané Živý jogurt alebo Obsahuje živú jogurtovú kultúru. Ak by nebola živá, proces mliečneho kvasenia by bol dosť nemožný...
• kupujem len jogurty  v skle, tie sú hustejšie. Na hustotu jogurtu nemá vplyv, či je v skle alebo v plastovom tégliku, ale technológia výroby. Väčšina výrobcov dnes dáva prednosť lacnejšej výrobe, keď sa jogurt nechá skysnúť vo veľkých tankoch a až potom sa stáča do téglikov. Tento jogurt má jemnejšiu, krémovitejšiu štruktúru. Druhým spôsobom je tradičná výroba dozrievania priamo v téglikoch. Tie bývajú hustejšie. Z výživového hľadiska však rozdiel medzi nimi nie je.

 

 

Na záver

Podľa odporúčaní WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) sa majú mlieko a mliečne výrobky, najlepšie tie s nižším obsahom tukov, konzumovať aspoň trikrát denne. Moja rada – jednu porciu by určite mal tvoriť kvalitný jogurt. Ak sa vám nežiada pátrať po tých naozaj kvalitných, vyplňte Kontaktný formulár a ja vám prezradím recept na jogurt, ako ho robievala moja bulharská stará mama a ako si ho doma robíme doteraz :) Je veľmi jednoduchý, lacný a chutí skvelo. Ozajstný lekár v tégliku.

 

Maja Hlavandová

 

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: