Len čo sa objaví stres, telo ihneď mobilizuje svoje zásoby cukru, aby vaše svaly mohli účinne konať a zachraňovať život. Vaša päsť búcha.  Nohy utekajú. Funguje to kvôli stresovým hormónom adrenalínu, noradrenalínu a kortizolu.

Bránia tak nadbytočnému tráveniu a metabolickej činnosti, mobilizujú preto energiu pre svaly. Úžasné je to dovtedy, kým svaly hneď cukry nepremenia. A telo má následne, teda po stresovej situácii, znovu možnosť sa zregenerovať, všetko nastaviť do normálneho stavu. Tak je to myslené. Lenže to nerobíme. Keď sme v strese, svaly používame skôr menej než často. A to sme v strese ustavične. Denne.

Stres znamená, že kortizol mobilizuje cukry z pečene. Svaly však teraz cukry vôbec nepotrebujú. Hladina cukru a inzulínu preto stúpa. Enzýmy spaľujúce tuky opäť zastavujú svoju činnosť a kontrolu preberajú sacharidové enzýmy. Vy viete, čo teraz nasleduje, a to pokles hladiny krvného cukru, teda záchvat hladu. V takom prípade vás zachráni tabuľka čokolády. Nie vôľa zostať štíhly, stres je totiž vždy silnejší než vaša vôľa.

V krvi okrem toho so stúpajúcou hladinou stresového kortizolu klesne aj hodnota DHEA (t.j. dehydroepiandrosteron). Fatálne. DHEA je predstupňom testosterónu. A málo testosterónu znamená  málo energie. Málo dynamiky. Málo vnútorného pohonu. Málo spaľovania tukov. Žiadna tvorba svalov.

A to nie je všetko. Ustavičný stres, teda ustavičné veľké množstvo kortizolu – čo je, žiaľ, váš normálny stav, brzdí aj funkciu štítnej žľazy. Ste unavení, slabí a hromadí sa čoraz viac tuku, pretože potom aj metabolizmus beží v úspornom režime.

V strese telo mimochodom kŕmi prednostne viscerálne tukové tkanivo v oblasti brucha. Vy viete, že to znamená stúpajúce riziko pre diabetes II.typu, Alzheimerovu chorobu, infarkt srdca a rakovinu.

 Zdroj: Ulrich Strunz  - Spalte tuky správným jídlem, nakladatelství Computerpress

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: