Pokračujeme v rozhovore s psychologičkou Mgr. Oľgou Bindasovou na tému psychológia chudnutia.

Asi jedno z najväčších úskalí ľudí, ktorí majú nadváhu, je, že na rozdiel od štíhlych ľudí, ktorí jedia vtedy, keď sú hladní,  oni vo väčšine riešia všetky problémy – s manželom, deťmi, v práci, atď. – jedlom, utiekaním sa k jedlu ako k jediným možným barličkám a jedinému spôsobu riešenia problémov. Ako toto zvládnuť?

- Áno, veľmi často sa citové strádanie nahrádza jedlom. Môže to mať korene už v detstve. Nevenujú sa mi, začnem plakať a dostanem cumlík, keksík alebo rožtek. Obvykle náhrada za niečo.

Či je nevyhnutné na to prísť?

Myslím si, že počas cesty za štíhlou líniou na to človek príde. V nejako bode príde známy AHA zážitok. Nežijeme totiž s tým, že vtedy mi robili toto a ja som teraz tučný. Zvyčajne to už býva prekryté inými zážitkami. Hoci tá pamäťová stopa niekde v mozgu je. A v rámci toho, ako sa zaoberáme všelijakými návykmi spojenými s jedením, to vyskočí.

Preto máme v jedálnom lístku pri kolónke jedlo aj kolónku city, čo pri jedení prežívame.

Keď sa ukáže, že pri narazení na prekážku alebo  v strese, siaham po jedle, Hľadáme riešenie prostredníctvom jedla.

Ako sa toho teda zbaviť?

- Riešením problému tak ako u tých ľudí, ktorí nemajú problém s nadváhou, hľadať iné možnosti.

Ale v prípade ľudí s nadváhou ide spravidla o dlhoročné riešenie problémov prejedaním sa, toto nie je racionálne, ale emocionálne hľadisko, princíp.

- Je to emocionálne sýtenie návyku, ktorý vznikol dlhodobým opakovaním. Nie je to skutočné riešenie  problému, ale únik do náhradnej (naučenej) činnosti.

Čo s ním? Býva to výrazná prekážka pri chudnutí. Problémov, ktoré život kladie pod nohy, je každý deň dosť. Teda aj dosť možností na „riešenie“ takýmto spôsobom.

- Prvým bodom je uvedomiť si to. Vedieť o tom. Druhým  je hľadať iné možnosti riešenia. Najprv teoreticky: „Urobila som niekedy aj niečo iné ako to, že som sa začala  utiekať k jedlu?  V detstve som to nerobila, čo mi vtedy fungovalo?“ Niekto tancuje, niekto bicykluje, iný sa venuje záhrade, ďalší vyvenčí psa, a podobne. Nájsť si voľnočasovú činnosť, ktorá ma neohrozuje, nepoškodzuje, ale prináša mi radosť.

Ale čo ak mu prináša radosť 100 gramov zjedenej čokolády?

- Toto je ten rýchly a jednoduchý efekt, ktorý nie je možné si zamieňať s riešením problémov.  Pomáhajúce  môže byť  uvedomenie, že čo je rýchle, čo zabezpečuje rýchly efekt, zvyčajne býva často aj povrchné a bezcenné.

Zložitosť celého procesu chudnutia je aj v tom, že  namiesto ciest, ktoré boli vytvorené v mozgu v detstve, v mladosti, v ranej dospelosti, potrebujeme vytvoriť nové cesty. A pozrime sa, ako dlho trvá cestárom vybudovať jeden 5-kilometrový úsek cesty.

Chudnutie nie je ani ľahká, ani jednoduchá cesta. Dôležité je mať niekoho, kto mi pomôže, lebo kto už skúsil párkrát rôzne diéty a výsledok bol neuspokojivý alebo nastal  jo-jo efekt ( 10 kíl som schudol a potom 15 nabral), prichádza nato, že potrebuje odborného podporovateľa a  sprievodcu, ktorý ho prevedie úskaliami, ktoré sa mu samému zvládnuť nedarilo.

Na záver chcem zopakovať, že je úplne prirodzené, že na ceste za svojím cieľom budú aj pády. Ak viem prečo, nájdeme aj  spôsob ako. Zdvihnem sa a budeme pokračovať ďalej.  S prekonaním každej prekážky  má možnosť byť silnejší a istejší. Toto je zákonitosť.

Cieľom nemajú byť rozmery - čísla, ale umenie "zobrať" svoje telo a svoj život do vlastných rúk.

Maja Hlavandová

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: