O omega-3 mastných kyselinách sa v poslednom období veľa hovorí v súvislosti so znížením cholesterolu v krvi, s redukciou vysokého krvného tlaku alebo s potlačením tvorby zápalových látok v tele. Bez zveličovania je možné omega-3 mastné kyseliny považovať za jeden z najpoužívanejších potravinových doplnkov pri týchto komplikáciách.

Viete však, že omega-3 mastné kyseliny môžu významnou mierou prispieť k redukcii telesného tuku?

Kto chce chudnúť, nemal by zabúdať na pravidelné užívanie omega-3 mastných kyselín

Základný mechanizmus tohto účinku spočíva v ich zázračnom pôsobení na bunkové membrány, ktoré sú súčasťou každej bunky. Práve membrány buniek sú zodpovedné za to, aké informácie a látky sa dostanú dovnútra bunky a von z bunky. V určitom ohľade fungujú ako vodovodný filter, ktorý zachytáva nežiaduce látky a prepúšťa len čistú vodu.

Keď sa však filter zanesie usadeninami z hrdzavých trubiek, voda prestáva tiecť. Aj bunkové membrány sa svojím spôsobom môžu zaniesť – ich aktivita a funkčnosť je odrazom toho, aké konkrétne mastné kyseliny obsahujú. Čím viac omega-3 mastných kyselín je v membráne buniek v neprospech trans-izomérov, nasýtených alebo omega-6 mastných kyselín obsiahnutých, tým lepšia je aj ich funkčnosť.

Nie je žiadnou novinkou, že kontrola hladín inzulínu zohráva v redukcii hmotnosti významnú úlohu. Často počúvame o pomalých a rýchlych sacharidoch alebo o sacharidoch s nízkym glykemickým indexom, ktoré sa v tejto súvislosti odporúčajú. Inzulín je hormón, ktorý v tele plní celý rad nevyhnutných úloh, k najdôležitejším patrí „otváranie“ buniek pre vstup glukózy.

Tento mechanizmus je sprostredkovaný špecifickými receptormi na membránach buniek. Ak nefungujú správne, stav sa označuje ako inzulínová rezistencia, ktorá je priamym predstupňom cukrovky 2.typu. Dôležité je však vedieť, že receptorová aktivita bunkových membrán, teda aj pre hormón inzulín, opäť súvisí s pomerom mastných kyselín obsiahnutých v membránach.

Ste štíhli do tej miery, aká je vaša senzitivita na inzulín

Znížená senzitivita na inzulín je v súčasnej populácii veľmi rozšírená, niektoré štúdie hovoria o 70 % celej populácie! Nepriaznivý stav sa odráža aj v enormnom vzostupe cukrovky 2.typu. Človek senzitívny na inzulín sa dokáže veľmi efektívne vyrovnať so zvýšenou glukózou v krvi. Naopak, človek nesenzitívny potrebuje vylúčiť vyššie hladiny inzulínu, aby glukózu premiestnil do buniek a celý proces navyše trvá dlhšie. Konštantne vyššie hladiny inzulínu ďalej prehlbujú zníženú senzitivitu, stimulujú tvorbu a ukladanie tuku, zvyšujú oxidačný stres a krvný tlak a spôsobujú mnoho ďalších závažných komplikácií.

Ako z toho von? Na senzitivite je nevyhnutné pracovať vo všetkých smeroch – pomocou nízkoglykemickej stravy, pohybovej aktivity predovšetkým silového charakteru, elimináciou stresových podnetov či príjmom funkčných potravinových doplnkov. Nie je veľa tých, ktoré by dokázali zlepšovať senzitivitu na inzulín, na ich čele však jednoznačne stoja omega 3-mastné kyseliny. Postupným vnášaním omega 3-mastných kyselín (predovšetkým kyseliny EPA) do membrán dochádza i k zlepšovaniu senzitivity a efektívnejšiemu pôsobeniu inzulínu. Ide o dlhodobejší proces, ale trpezlivosť sa rozhodne vyplatí.

Omega 3-mastné kyseliny sú výrazne nedostatkovou zložkou našej potravy. Za zmienku stojí rozsiahla štúdia Harvardskej univerzity, ktorá stavia nedostatok omega 3-mastných kyselín spolu s vysokým príjmom soli za najrizikovejšie dietetické faktory pre vznik typických civilizačných ochorení.

PhDr. Miroslav Petr, PhD.

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: