Podraz zvaný pšenica
V týchto dňoch sa na pulty českých kníhkupectiev a odtiaľ aj k nám dostáva kniha amerického kardiológa Dr. Williama Davisa Život bez pšenice. Jej hlavnou pointou je, že vynechaním pšenice z jedálneho lístka je nielenže možné schudnúť za pár mesiacov 20 kilogramov, ale že pšenica je aj príčinou viacerých civilizačných ochorení.
Je fakt, že viacerí odborníci knihu podrobili kritike, rovnako ako je fakt, že v súčasnosti asi tretina dospelých Američanov drží bezlepkovú diétu.
Možno to vyznie odo mňa neskromne, ale dovolím si tvrdiť, že celkom dôverne poznám psychiku ľudí s obezitou alebo nadváhou. Jednak s nimi denne pracujem, jednak som do tejto kategórie kedysi patrila aj ja. A ako „bonus“ od života či genetiky – som celiatička.
Práve preto viem, že sa mnoho ľudí vrhne po tejto knihe ako po ďalšej (v poradí už koľkej?) možnosti vyriešenia svojich problémov. A v tom je podľa mňa najväčší podraz. Že dáva nádej jednoduchého riešenia, ktoré je úplne mimo mňa. Nie ja, ale – tentoraz – pšenica môže za moje prebytočné tuky aj zdravotné problémy.
Ach tá pšenica
Napriek tomu skúsme predsa len použiť zdravý sedliacky rozum.
Fakt A: Podľa údajov štatistického úradu za posledných 20 rokov jeme o 1/3 menej pšeničného pečiva a o 1/5 menej pšeničného chleba
Fakt B: Na Slovensku majú nadváhu alebo obezitu už 2/3 dospelej populácie (MUDr. Ivan Majerčák, wp. sos-obezita.sk)
Dáva vám to zmysel? Zatiaľ nie? Možno keď dopoviem, že síce jeme menej pšeničného chleba a rožkov, ale zvýšila sa konzumácia cestovín (na úkor zemiakov), trvanlivého sladkého pečiva aj pizze ? A aby som to ešte trochu viac zamotala: celkové množstvo obilnín na rok a obyvateľa je už veľa, veľa rokov takmer nemenné. Ak si myslíte, že je to v zmene pomeru napríklad pšeničných výrobkov a ražných, sklamem vás, nie je to tak. Rozdiely sú zanedbateľné.
Prečo potom aj Slovensko zachvátila epidémia nadváhy a obezity?
Poviem ešte niekoľko údajov a odpoveď nechám na vás:
o máme o 25 % vyšší energetický príjem ako sú odporúčané denné dávky
o konzumácia tuku o 40 % prekračuje odporúčané denné dávky
o dvoj- až trojnásobne prekračujeme odporúčaný príjem soli
o ročne spotrebujeme 220 litrov nealkoholických nápojov, z ktorých 72 % je sladených glukózovým sirupom, podporujúcim vznik obezity
o za posledných 15 rokov klesla spotreby zeleniny zo 105 kg na 80 – 85 kg na obyvateľa a rok (MUDr. A. Ilavská, Bedeker zdravia, 2012), pričom odporúčané dávky sú 127 kg zeleniny
o za posledných 15 rokov klesla spotreba ovocia zo 62 kg na 51 kg (MUDr. A. Ilavská, Bedeker zdravia, 2012), pričom odporúčané dávky sú 96,7 kg ovocia
Takže – naozaj pšenica?
P.S. Kým som dopísala tento článok, objavili sa výsledky ďalšej štúdie. Jej autorom je americký mikrobiológ a profesor internej medicíny na newyorskej univerzite Dr. Martin Blaser. Podľa neho príčinou vzniku mnohých chorôb (cukrovka, autizmus, alergie, ekzémy) sú antibiotiká, ktoré konzumujeme v mäsových a mliečnych výrobkoch. Svoj podiel vraj majú hlavne na rozšírení obezity.
Ďalšia nádej ?
Pšenica, mäso, mliečne výrobky – prosto, čokoľvek, len nie ja?
Maja Hlavandová