Vyvážená strava a správny životný štýl sú pre naše zdravie nevyhnutné. Kto z nás však môže s čistým svedomím povedať, že sa tým skutočne aj riadi? Ruku na srdce. Čo napríklad Vy, milá čitateľka? Alebo Vy, milý čitateľ? Aj v prípade, že sami sebe odpoviete: „ÁNO“, čítajte ďalej. Trebárs sa dozviete niečo nové, zaujímavé, užitočné pre seba.

Začnime malým rozborom našej „zdravej a vyváženej stravy“, ktorej základnú zložku by malo tvoriť čerstvé ovocie a zelenina. Pre zaujímavosť sa pozrime len na vitamín C. Názory na jeho zodpovedajúce prijímané množstvo sú už od čias objavov nositeľa Nobelovej ceny Alberta Szent-Gyorgya a ďalších vedcov značne nesúrodé. Spomeňme za všetkých dvojnásobného nositeľa Nobelovej ceny za kvantovú chémiu a mier Linusa Paulinga, zakladateľa molekulárnej biológie, ktorý obhajoval príjem vysokých dávok vitamínu C.

Tie napriek tomu, že ich dnes už väčšina vedeckej verejnosti spochybňuje, niektorí autori znova obhajujú v prevencii i v rade indikácií. Navzdory tomu je vitamín C stále považovaný za jeden z hlavných faktorov nášho zdravia. Odporúčané denné dávky sa značne líšia – od 30 mg až po extrémnych 19 g Linusa Paulinga. V Českej republike je teraz odporúčaná denná dávka 80 mg. (Na Slovensku je to tiež 80 mg – pozn. prekl.)

Je to málo? A 15 % odporučenej dennej dávky 12 mg v doplnku stravy je dosť? Pozrime sa, ako vyzerá skutočný obsah vitamínu C v ovocí a zelenine.  Z toho potom môžeme vyvodiť naše nároky na obsah vitamínu C v doplnku výživy.

Porovnanie z rokov 1985 – 2002

Ako sme na tom s minerálmi a vitamínmi?

Zdroj: Geigy Pharmakonzern, Švajčiarsko (1985), Lebensmittellabor Karlsruhe (1996), Sanatorium Oberthal (2002)

Ale to bolo už pred 11 rokmi. Ako to vyzerá asi dnes? Vyzerá to tak, že sa z našej „zdravej a vyváženej stravy“ vápnik a vitamín C, a spolu s nimi iste aj ďalšie vitamíny a minerálne látky, ustavične a významne vytrácajú. Podľa oficiálnych správ WHO (Svetová zdravotnícka organizácia – pozn. prekl.) v súčasnosti v bežnom prostredí chýba každému z nás v bežne dostupnej strave 50 % vitamínov a 60 % minerálov! Z čoho má teda naše telo žiť? Ako môžeme byť zdraví?

Zdá sa, že naša krásna modrá planéta je tak trochu „ vyplienená“. O tom počujeme často. Hovorí sa napríklad o erózii pôdy a kyslých dažďoch. Máme však predstavu o tom, ako veľmi sú kyslé? Udáva sa, že v roku 1965 bolo pH dažďovej vody 5,2 a v roku 1995 už len púhych 4,0 (na úrovni slabej kyseliny). Aké je pH dažďovej vody teraz? V dôsledku kyslej dažďovej vody ubúdajú v pôdach makro- aj mikro prvky a v dôsledku toho aj vitamíny.

Spomenutá ukážka možno na prvý pohľad vyzerá bezvýznamne. Jej naliehavosť však núti zamyslieť sa, keď navyše vieme, že ovocie a zelenina sa zberajú v úplne nedozretom stave – aby vydržali prepravu a uskladnenie. To však jasne znamená, že výživné látky sa v nich ani nestačili objaviť. Také ovocie a zelenina obsahujú predovšetkým vodu, ale už nie sacharidy a bielkoviny, vitamíny a minerály, ktoré potrebujeme na zdravú a vyváženú stravu.

Čo potom ostáva drvivej väčšine obyvateľov, ktorí nemajú vlastnú záhradu v nezaťaženom prostredí? Ostávajú im len výživové doplnky. 

Okrem vitamínu C a ďalších vitamínov potrebujeme pre svoj zdravý stav celý rad látok ako sú vápnik, horčík, fosfor, železo, meď, zinok, mangán, jód a ďalšie a ďalšie. Nemôžeme si ich zabezpečiť zo zdravej a vyváženej stravy jednoducho preto, že sa v nej nevyskytujú, a to z mnohých dôvodov. Vodami a pôdou začínajúc a priemyselným spracovaním potravín, nech  čo aké šetrné, končiac. Preto potrebujeme doplnky výživy v koncentrovanej podobe. Je však potrebné, aby boli kvalitné a obsahovali to, čo je na nich deklarované.

Ako určite vieme, nie je nad zdravú a vyváženú stravu. Bez doplnkov výživy to však v súčasnosti, žiaľ, nie je možné dosiahnuť. Ak sa niekto obáva nadbytku, tak ten určite z doplnkov výživy nehrozí, a keby aj, tak ich vylúčime. Nadbytočné látky sa tak dostanú do odpadov, ktoré následne obohatia vodu a pôdu. Čo sme si z prírody neuvážene zobrali, v pokore do nej zase vrátime... Náš organizmus má však možnosť vziať si to, čo potrebuje. Dovoľme mu to. Doprajme mu to.

Ing. Kateřina Dušková

Pharmanews

Zdroje: Kolektiv autorů, Chřipka a možnosti její prevence II – Sborník přednášek, Vesmír, Praha 2001 prof. MUDr. Jiří Beran, CSc., prof. MUDr. Jiří Havlík, DrSc., Chřipka – stále aktuální problém, Postgraduální medicína 9/2003 RNDr. Marek Petráš, Chřipka, www.medicina.cz, 10.2.2005 https://www.chripka.cz https://www.chripka.cz/aktuality/drift-a-shift-spojenci- chripkoveho-viru-193

 (Krátené)

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: