Prešlo už veľa času od zistenia, že tukové tkanivo slúži ako zásobáreň energie pre ľudské telo v období hladu. Ďalšími funkciami, ktoré boli uznané vedeckou spoločnosťou, sú ochrana organizmu pred zimou a tzv. ochrana mechanická, t.j. napr. proti nárazom.

K zmene pohľadu na tukové tkanivo, resp. k zintenzívneniu jej výskumu došlo v 90-tych rokoch 20. storočia s objavom prvého hormónu, ktorý produkuje – leptínu. Ten ovplyvňuje dlhodobú reguláciu príjmu potravy a jeho hladina v krvi signalizuje množstvo tuku v tele. Postupne sa ukazovalo, že tukové tkanivo rozhodne nie je také nečinné, ako sa vedci o ňom domnievali. Okrem leptínu boli objavené aj ďalšie hormóny, napr. adiponektín, rezistín či visfatín, ktorých funkcie sa prejavujú mnohými spôsobmi -  niektoré zasahujú do rozvoja zápalu v organizme, iné do metabolizmu sacharidov a napomáhajú tak zlepšenie, teda zníženie inzulínovej rezistencie.

Podiel tukov na vzniku cukrovky 2. typu

V ľudskom tele môžeme nájsť dva typy tukového tkaniva, a to hnedé, ktoré u novorodencov slúži na tvorbu tepla, a biele ( o ktorom sme písali vyššie). Hnedé tukové tkanivo ešte počas dojčenského veku mizne a v ľudskom tele zostáva len biele. To obsahuje tukové bunky, tzv. adipocyty, ktoré fungujú ako skladisko tukov, ku ktorých uvoľňovaniu dochádza v období nedostatku (hladovania). Tukové tkanivo sa nachádza najmä v podkoží (subkutánne) a v okolí orgánov (viscerálne), ktoré je metabolicky aktívnejšie a ako také sa podieľa napríklad na rozvoji inzulínovej rezistencie.

K ukladaniu do adipocytov dochádza až do ich maximálneho objemu, kedy už nie sú schopné kumulovať ďalšie tuky. K ukladaniu tukov (ako cenných látok pre organizmus) dochádza aj naďalej, ale nevhodným spôsobom, tzv. ektopicky, a to do pečeňového, svalového a prípadne aj ďalších tkanív. Tu môžu tuky zhoršovať tzv. inzulínovú rezistenciu a tým sa spolupodieľať na vzniku cukrovky 2. typu. Z tohto dôvodu je pri liečbe cukrovky 2. typu nevyhnutná redukcia hmotnosti, teda zmenšenie objemu adipocytov, ktoré tak obnovia svoju schopnosť kumulovať tuky, vrátane tých už nevhodne uložených. Tak dochádza k výraznému zlepšeniu citlivosti organizmu na inzulín.

Je rozumné zbavovať sa tukov pomocou liposukcie?

Možno sa budete pýtať, ako súvisí téma liposukcie s predchádzajúcim textom o fungovaní tukového tkaniva. Z môjho pohľadu veľmi, pretože dnes také módne odsávanie tuku môže byť síce účinné z estetického hľadiska, zo zdravotného však nie. Odsatie veľkého množstva tuku – napr. u obézneho človeka, ktorý nechce držať diétu, ani sa hýbať a v liposukcii vidí jedinú možnosť, ako sa zbaviť prebytočných kilogramov – znamená stratu adipocytov. A ak sa tento človek nezačne po „odsatí“ pohybovať, či ak nezmení svoj jedálny lístok, tak tuk, ktorý sa dosiaľ ukladal v podkoží, kde síce pôsobil neesteticky, ale rozhodne pacienta neohrozoval na živote, sa začne vo väčšej miere ukladať práve v pečeňovom či svalovom tkanive, čo vedie k zhoršeniu inzulínovej rezistencie. Výsledkom potom môže byť rozvoj cukrovky 2. typu.

Rozhodne nie som úhlavným nepriateľom liposukcií, u mnohých pacientov môžu pomôcť, a to najmä po psychickej stránke. O liposukcii by však mali rozmýšľať výhradne ľudia, ktorí majú normálnu hmotnosť alebo miernu nadváhu a napr. „trpia“ tukovým vankúšom v oblasti brucha alebo na krku. Obézny človek by mal vždy zvážiť všetky riziká, ktoré súvisia nielen so samotnou operáciou, ale aj s pooperačným obdobím, napríklad práve vo zvýšenom riziku vzniku cukrovky 2. typu.

MUDr. Jitka Housová, PhD.

 www.obesitynews.cz 

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: