Miliónová rada číslo 2

Rozhodli sa raz žaby, že vyskúšajú, ako vyzerá svet z výšky. Že ich už nebaví večne sa pozerať na svet okolo len zdola a stále byť iba vo vode. Zadovážili si teda rebrík a niekoľko najodvážnejších sa začalo po ňom uberať schodík po schodíku smerom hore.

Ostatné žaby sa zhlukli dolu pod rebríkom a celé zdesené sledovali, čo sa deje.

„Zlezte dolu, to nezvládnete!“, „Spadnete a pozabíjate sa!“, „Čo ste sa zbláznili? Veď my nie sme stvorené na lezenie po rebríku!“ , „Vykašlite sa na to, vo vode nám je dobre, aj tam môžeme byť šťastné!“ – vykrikovali jedna cez druhú a snažili sa odhovoriť svoje kamarátky od ich zámeru. Žaby sa však nedali a tie, ktoré sa rozhodli pozrieť sa na svet inak, než ako sa dosiaľ dívali, smelo začali stúpať po rebríku.

Čím viac však ich kamarátky dolu pobehovali a kričali na ne, aby zliezli dolu, tým väčšmi s začínali báť, že to naozaj nezvládnu, že si prinajlepšom ublížia, ak sa rovno nezabijú.

Postupne začali jedna za druhou naozaj padať z rebríka dolu.

Len jedna kráčala stále hore, čoraz vyššie a vyššie, až sa jej podarilo dočiahnuť na najvrchnejší stupienok rebríka. Až vtedy sa pozrela dolu a zbadala, ako sa ostatné žaby v nemom úžase na ňu pozerajú. A až vtedy tiež zistila, že je na vrchu celkom samučičká.

Ako je možné, že sa jej to podarilo ako jedinej? Nebola ani múdrejšia, ani skúsenejšia, ani húževnatejšia. Bola úplne rovnaká ako všetky ostatné žaby. Na rozdiel od všetkých ostatných však bola ako jediná – hluchá...

A tak je to aj s chudnutím. Ak ste sa raz rozhodli, že si chcete splniť svoj sen, dajte si klapky na uši a choďte za ním. Nepočúvajte tých, ktorí vám budú opakovať podobné vety ako žaby pod rebríkom. Lebo neexistuje nič, čo by ste nedokázali dosiahnuť, ak ste sa raz rozhodli, že to NAOZAJ chcete.