12.11.2013 10:47

Celý svoj profesionálny život zasvätil zdraviu detí. Dlhé roky pôsobil vo funkcii prednostu Detskej kliniky Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici, aj ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva pre pediatriu. Uznávaný odborník vo svojom odbore nielen u nás, ale aj v zahraničí. Profesor MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc.

 

Súčasný výskyt obezity a nadváhy u detí označujú lekári za ticho pred búrkou. Takmer 20 percent našich detí má nadváhu alebo obezitu. V tejto súvislosti zaznela od odborníkov na obezitológiu veta, že ak sa nepodarí zastaviť nárast obezity u detí, môže sa naplniť katastrofický scenár, že po prvýkrát po dvoch storočiach bude mať súčasná generácia detí kratšiu priemernú očakávanú dĺžku života ako ich rodičia.

 

- Treba skutočne potvrdiť, že nárast obezity hlavne u detí  signalizuje minimálne tento katastrofický scenár. Celé ľudstvo akoby smerovalo k svojej tukovej degenerácii... Na druhej strane však treba povedať, že uvedený katastrofický scenár by sa naplnil len za predpokladu, že by bol trend zhoršovania lineárny. To však v prírode  ani v spoločnosti nie je a vždy sa objaví akási „ brzda“, ktorá zmení – oploští, katastrofický vývoj. Takže – verím, že touto brzdou bude to, že sa ľudia spamätajú. Aj za pomoci toho, že sa o obezite začne nielen hovoriť, ale aj konať.

 

Zdá sa, pán profesor, že máme problém, že sedíme na časovanej bombe. To, že obezitou u dospelých stúpa riziko vzniku srdcovocievnych ochorení, cukrovky 2. typu a mnohých ďalších, sa už vo všeobecnosti vie. Ako je to s následkami detskej obezity?

 

-  S obezitou súvisí podstatne viac patologických situácií ako je len diabetes typu 2 a srdcovo-cievne ochorenia. Určite tieto dve patria medzi najzávažnejšie, ale nemôžem nespomenúť aj iné. V detstve to je aj problém psycho-sociálny. Obézne dieťa je nemotorné, nedokáže sa zapájať do hier, športových aktivít, je vystavené posmechu, dostáva nelichotivé prezývky. Dôsledok môže byť celoživotný pocit outsidera, menejcennosti – určite pre jednotlivca veľmi závažný.

Malá fyzická zaťaž zníži tvorbu kostnej masy hlavne v období puberty s následným rizikom osteoporózy, kĺbových zmien vo vyššom veku. Ťažké formy obezity, ktorá sa „ zakladá“ v detstve, upútajú mladých dospelých na vozíček a robia z nich invalidov. Teda, psychologické následky sa prejavia už v detstve, na ostatné si počkáme do dospelého veku. 

 

Objavili sa informácie, že v posledných dvoch dekádach bol pozorovaný zvýšený výskyt cukrovky 2. typu, teda tej, ktorá sa volá starecká a ktorá sa predtým vyskytovala iba vo vyšších vekových skupinách, aj u detí. Cukrovka 2. typu u detí – to je zlá správa

 

- Treba uviesť, že pojem „ starecká“ je nepresný. Pri prvom type cukrovky dôjde k poruche produkcie inzulínu v tele. Je typická pre detský vek a v súčasnosti sa aj jej výskyt posúva do nižších vekových skupín – často už u batoliat. Cukrovka druhého typu vzniká tak, že tvorba inzulínu nepokrýva zvýšené potreby tela, napríklad u obéznych jednotlivcov s vysokým príjmom a nízkym výdajom kalórií. Aj pri tejto forme sa zistili genetické predpoklady vzniku, ale na jej manifestáciu je potrebná zmienená nerovnováha. Ak k nerovnováhe v príjme kalórií a potrebe inzulínu dôjde už v detstve, máme pred sebou dieťa s druhým typom cukrovky.

 

Podľa dostupných informácií súčasnosti v Japonsku cukrovka 2. typu údajne predstavuje až 80 percent všetkých diagnostikovaných cukroviek u detí. Čo by sme mali robiť – rodičia, škola, spoločnosť, zdravotníci, aby takáto situácia nenastala aj u nás?

 

- Nepoznám štatistiky z Japonska – číslo 80% sa mi zdá  nadsadené. V každom prípade, bez ohľadu na percento, nárast tu je a bojovať proti obezite treba bez ohľadu na diabetes druhého typu. Je to len jeden z dôvodov, prečo tak konať. Akého „ strašiaka“ si vyberieme, záleží na nás.... 

 

Všetky civilizačné ochorenia, ktoré v súčasnosti poznáme, viac či menej súvisia  s výživou a nedostatočným pohybom. Zlé je, že kým voľakedy sa vyskytovali najmä u starších ľudí, dnes sa posúvajú do čoraz nižších vekových kategórií a ohrozujú už aj deti.

 

- Nedá sa povedať, že by to v minulosti boli len „ starší ľudia“. Určite to boli ľudia, u ktorých prevažovalo sedavé zamestnanie, boli dobre situovaní - netrpeli hladom. Na dedinách, kde majú ľudia hospodárstvo, celá rodina robí na poli, pracujú od rána do večera a musia sa uskromňovať v strave, obezitu budete hľadať aj u starších márne.

Civilizácia nám uľahčuje život, znižuje potrebu fyzickej námahy, pracujeme sediac za počítačmi, často s hamburgerom v ruke.

Telocvik sa stáva „nežiaducou záťažou“, počet oslobodených detí stúpa. Chalani prišli o vojenskú prezenčnú službu, ich fyzická kondícia je mizerná, kliky robiť nikomu nenapadne. Tých pár „ rambov“ naháňajúcich svaly vo fitness si často “ pomáha“ anabolikami a to nie je nič, čo by bolo zdravé.

Takže – je to náš spôsob života, civilizácia, ktorej pozitíva majú v sebe zárodok ohrozenia. Hovorí sa tomu westernizácia životného štýlu a jej dopady sa prejavujú nielen obezitou.

 

V odbornej literatúre sa uvádza, že až 80 % detskej obezity prerastá do dospelej a že len 15 – 20 % si udrží zredukovanú hmotnosť. Prečo je to prvé číslo také vysoké a to druhé také nízke?

 

- Obezita má nepochybne familiárny výskyt. Pritom je dôležitý fakt, že tzv. dedičná „ vloha“ k obezite hrá podstatne menšiu úlohu ako životný štýl. Dedí sa viacej kuchárska kniha, spôsob stravovania, láska k pohodliu, alebo k športu. Pri detskej obezite je potrebné uviesť, že pri vysokej kalorickej náloži sa množia tukové bunky – adipocyty. Ich množstvo vytvára predpoklady na obezitu.

Prvá fáza tohto množenia je v prvom roku života – tam sa vytvára základ „ tučkovstva“. Sú to tie milé,  tučnučké detičky, spravidla nedojčené, na umelých mliekach a bohatej strave.

Druhou fázou množenia adipocytov je obdobie puberty. To vlastne rozhoduje o obezite v dospelosti. Ak tučné dieťa s pomnoženými adipocytmi udrží v puberte príjem kalórií na uzde a bude športovať, jeho adipocyty sa rozložia po rastúcom tele a z obezity „vyrastie“.

Ak však bude pokračovať v nečinnosti a bohatej strave, dôjde k druhému pomnoženiu adipocytov a ich počet už bude definitívny. Budú trvalo „ hladné“ a budú si žiadať tukovú náplň. Teda – takýto človek dokáže zredukovať svoju hmotnosť veľkým úsilím. Ak však poľaví, hladné adipocyty sa  naplnia a hmotnosť zrecidivuje.

Povedané však neznamená, že sa obezita nedá zvládnuť aj v dospelosti. Ale je to podstatne ťažšie a musíme zmeniť životný štýl – stravovanie a záťaž.   

 

 

Stiahnite si zdarma e-book "11 najväčších chýb pri chudnutí a ako sa im vyhnúť"

 

Za detskou obezitou či nadváhou však treba v prvom rade vidieť rodičov. Ale tu sa situácia komplikuje tým, že spravidla sami rodičia takéhoto dieťaťa sú obézni. Ako môže viesť obézny rodič svoje dieťa k zdravému životnému štýlu, k zdravému jedlu, k pravidelnému pohybu, ak sú preňho samého tieto veci tabu?

 

- Odpoveď sa skrýva v predchádzajúcej reakcii. Rodič je vždy príkladom pre dieťa. Nezáleží ani tak na tom, čo hovorí, ale ako koná.“ Príklady tiahnu...“ V rodine, kde je úplne prirodzenou potrebou pohyb, rodičia už batoľaťu navlečú lyže a pôjdu s ním na svah, kúpia mu bicykel, prilbu a idú s ním na nedeľnú cyklotrasu, nemusia robiť nič viac. Dieťa prijme ich životný štýl ako samozrejmosť. Tak ako samozrejme bude dieťa s otcom a maminkou sedieť od rána cez víkend pred telkou, sledovať telenovely, chrúmajúc cukríčky alebo chlebík.

Rodičovské správanie sa je deťom podstatným príkladom a deti sú často takou malou karikatúrou správania svojich rodičov.   

 

Čo teda s obéznym dieťaťom? Voľakedy sa hovorievalo, že z toho vyrastie, dnes už vieme, že nevyrastie.

 

- Už som to naznačil. Ak sa v útlom – batoleneckom – veku dopracuje dieťa k obezite, má veľkú šancu sa jej zbaviť už pred pubertou a hlavne v puberte. Musí však zmeniť stravovanie a zvýšiť telesnú záťaž. Je to také jednoduché ako prestať fajčiť. Ľahko sa to povie, veľmi ťažko realizuje. Spôsob života musí spravidla zmeniť celá rodina. Žiadne lukulovské hody v sobotu – nedeľu, zbaliť niečo ľahké a poďme na túru, výlet, šport. Viete si predstaviť, čo tento program pre mnohé pohodlné rodiny znamená? Katastrofa! Ale ak chceme dobre svojmu dieťaťu  ( a nakoniec aj sebe), nič inšie nám nezostáva. Odmenou nám však bude fešácke dieťa plné energie a náš výzor a kondícia. V konečnom dôsledku kvalita a dĺžka nášho života.

 

Podľa správy WHO na Slovensku viac ako polovica školákov si denne dáva sladkosti, tretina ich zapíja sladkými nápojmi, polovica detí neraňajkuje, štvrtina detí sa vôbec nehýbe. V televízii vidno len reklamy na potraviny pre deti plné cukrov a tukov, výrobcovia používajú čoraz rafinovanejšie triky – na fľašu s detským nápojom napíšu veľkými písmenami, že je bez konzervantov a prídavných látok, ale to, že dieťa vypitím 2,5-decilitrovej fľaše dostane do seba 8 kociek cukru, to sa ledva dá prečítať, ak si to rodičia vôbec vedia vyrátať. Je šanca v takomto doslova toxickom dosiahnuť úspech?

 

- Z môjho pohľadu to vnímam ako výhovorku: Prečo si obézny? No preto, lebo ma tie zlé firmy neinformovali, koľko cukru je v tom ich nápoji. Ony sú na vine! Takéto nápoje sa predávajú preto, že ich zákazníci kupujú. Neprekáža im, že sú sladké až no. Zabudli, že pitie je na zahasenie smädu, nie na maškrtenie, alebo dodávku falošnej čulosti v energo-drinkoch. Na to, aby som pil vodu, nepotrebujem analýzy WHO. Je to také – s prepáčením prázdne – bubnovanie na tam-tamy. Veď predsa vieme, že sladké zväčša znamená kalórie. Tie niektoré nápoje označené ako light, alebo dokonca zero ( nula) sú so sladidlami. Sladidlá nás majú vlastne oklamať poskytnúť nám radosť zo sladkej chuti bez kalórií. Ak sa však neodnaučíme vnímať sladké ako radosť, budeme vždy náchylní osladiť si život ozajstnými kalóriami. Je to asi ako umelá cigareta na odúčanie fajčenia. Jednoducho treba zmenu a správy WHO sú pre mňa – jednotlivca – úplne nanič.

 

Za rozhovor ďakuje: Maja Hlavandová

 

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: