Slovo proteín pochádza z gréckeho slova “protos”, znamenajúceho „prvý“. Bielkoviny sú základným stavebným materiálom ľudského tela a ostatných živočíchov. Svalstvo, koža, nechty, vlasy sú bielkoviny.

Bielkoviny plnia celý rad fyziologických funkcií. Zúčastňujú sa na tvorbe hormónov, enzýmov, krvného farbiva, tráviacich štiav, podieľajú sa na zvýšení látkovej výmeny (metabolizmu), pomáhajú udržiavať stály osmotický tlak buniek (správny tlak vo vnútornom prostredí a tým aj rovnovážny stav tekutín v tele). Sú dôležité pre prepravu (transport) tukov, cukrov, kyslíka na miesto určenia.

Bielkoviny dokážu mobilizovať obranné bunky (imunitný systém) k aktivite. Plnia funkciu ochrannú - zamedzujú krvácaniu pri poranení (prostredníctvom produktu zrážania krvi fibrínu, fibrínogénu). Pri strese, napr. z nedostatku kyslíka, pri nadmernom pití, nervovom vypätí, sa v tele vytvárajú tzv. stresové bielkoviny, ktoré pomáhajú telu prispôsobiť sa stresovej situácii.

Bielkoviny sú tvorené aminokyselinami, základnými stavebnými prvkami, pospájanými dohromady. Typická bielkovina môže obsahovať 300 alebo viac aminokyselín. V rastlinných a živočíšnych organizmoch sa bežne vyskytuje asi dvadsať rozličných aminokyselín. Aminokyseliny delíme na esenciálne (nenahraditeľné aminokyseliny, ktoré si organizmus nedokáže vytvoriť počas metabolizmu, a preto musia byť poskytované stravou), alebo neesenciálne (nahraditeľné aminokyseliny, ktoré sú vytvárané v organizme z iných bielkovín). Osem aminokyselín (leucín, izoleucín, valín, treonín, metionín, fenylalanín, tryptofán a lyzín) sa považuje za esenciálne pre dospelých a deväť (spomínaných osem plus histidín) pre deti.

Bielkoviny delíme na  živočíšne a rastlinné. Výhodou živočíšnych je, že obsahujú všetky aminokyseliny, aj tie, ktoré si naše telo nevie vytvoriť. Hovoríme, že sú plnohodnotné. Pri ich náročnom štiepení však vzniká veľa odpadových látok. Ak konzumujeme veľa živočíšnych bielkovín, dochádza k preťaženiu tráviaceho systému, čo môže viesť k jeho poruchám. Prvými príznakmi sú zápcha alebo hnačka. Ďalším prejavom je úbytok vápnika, horčíka, zinku a vitamínov skupiny B. Zároveň vzniká látka anuloid, ktorá sa ukladá v tkanivách a môže viesť k ich postupnej degenerácii. Priveľa živočíšnych bielkovín môže viesť aj k vzniku žlčníkových a obličkových kameňov a odvápneniu kostí. Ďalšou nevýhodou živočíšnych bielkovín je vysoké množstvo tuku  a cholesterolu, ktoré obsahujú.

Zdroje živočíšnych bielkovín: mäso, ryby, vajcia, mlieko.

Výhodou rastlinných bielkovín bielkovín je, že sú pre telo ľahko stráviteľné a nevzniká pri nich takmer žiaden odpad. Sú temer bez tukov a organizmus s nimi dostáva navyše aj celý rad vitamínov, minerálov a vlákniny. Nevýhodou je, že nepokryjú potrebu všetkých esenciálnych aminokyselín, preto sa nazývajú aj neplnohodnotné. Jedinou rastlinnou bielkovinou, ktorá obsahuje všetky aminokyseliny, je sója.

Zdroje rastlinných bielkovín: sója, strukoviny, semienka rastlín, obilniny, zelenina.

Telo nie je schopné ukladať voľné aminokyseliny, preto bielkoviny neustále štiepi a znovu syntetizuje. Tento proces vyžaduje ustavičné dopĺňanie bielkovín potravou. V prípade prebytku niektorých aminokyselín alebo bielkovín dochádza v pečeni k ich premene na glukózu, ktorá sa využije vo forme energie. Ak máme v tele málo esenciálnych aminokyselín, dochádza aj k ochabovaniu svalstva.

Dostatočné množstvo bielkovín je veľmi dôležité aj u detí. Ak nemajú v strave dostatok bielkovín, spomaľuje sa ich rast, duševný vývoj, vznikajú rôzne ochorenia, pretože sa stávajú málo odolné voči infekciám.

Vzťah medzi bielkovinami a chudnutím je oveľa tesnejší, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Pri redukcii hmotnosti zohráva dostatočný príjem bielkovín absolútne kľúčovú úlohu. Dostatočné množstvo bielkovín v strave je dôležitým predpokladom na naštartovanie metabolizmu, telo má vyššiu spotrebu energie (kalórií) v pokoji. Majú dlhodobý sýtiaci efekt, človek po ich konzumácii tak rýchlo nevyhladne. Spomaľujú rýchlosť vstrebávania sacharidov – znižujú glykemický index jedla, pomáhajú zachovať svalovú hmotu.

Pri redukcii hmotnosti sa preto odporúča zvýšiť príjem bielkovín z bežných 15 – 20% denného energetického príjmu na 30% . Vzhľadom na to, že živočíšne bielkoviny sú aj nositeľmi tuku, pri redukcii hmotnosti by približne 2/3  mali tvoriť bielkoviny rastlinného pôvodu.

Bielkoviny po svojom rozložení poskytujú 4 kcal (17 kJ) energie z 1 gramu.

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: