Naše telo si stráži optimálnu hladinu krvného cukru. Ak je cukru v krvi málo (stav označovaný ako hypoglykémia), nie je to pre organizmus dobré – viazne výživa buniek. Ale ani opačná situácia – hyperglykémia, nie je žiaduca. Ak zostáva glykémia dlhodobo vysoká, zvýšené množstvo glukózy poškodzuje cievy, nervy, obličky (riziko vzniku diabetických komplikácií).

Niektoré sacharidy v potravinách zvyšujú hladinu tohto krvného cukru rýchlejšie a naopak, iné pomalšie. Platí, že čím prudšie stúpa po požití potravy hladina cukru v krvi, tým menej je vhodná na znižovanie hmotnosti. Je to preto, že na zvýšenú hladinu glykémie reaguje telo vyplavením hormónu inzulínu, ktorý má za úlohu uložiť glukózu do buniek. Tam sa zužitkuje ako zdroj energie.

Ak však telo má  energie dosť, premení ju na tuk. Navyše potom dochádza k nadmernému poklesu hladiny glukózy v krvi (pretože ju inzulín rýchlo znížil), čo spôsobuje hypoglykémiu, ktorá so sebou prináša pocity podráždenosti, nervozity a predovšetkým hladu či chuti. To samozrejme vedie k ďalšej konzumácii zvyčajne niečoho sladkého, aby sa tieto pocity odstránili. Žiaľ, dôjde však len k oddialeniu, pretože hladina glukózy opäť iba prudko stúpne a vzápätí rýchlo klesne…a situácia sa opakuje v dôsledku kolísania glykémie.

Čím častejšie dochádza k týmto prudkým výkyvom, tým je väčšia pravdepodobnosť vzniku nadváhy. Z tohto dôvodu je pre redukciu vhodnejšia vyrovnaná hladina glykémie. V súvislosti s  „rýchlosťou“ – schopnosťou sacharidov ovplyvňovať hladinu krvného cukru,  zjednodušene  hovoríme o „rýchlych a pomalých“ cukroch. Túto ich schopnosť vyjadruje v glykemický index.

Glykemický index vyjadruje schopnosť sacharidovej potraviny ovplyvniť hladinu cukru v krvi; čím je nižší, tým je potravina vhodnejšia. Potraviny s nízkym, maximálne stredným glykemickým indexom pomáhajú udržiavať normálnu koncentráciu glukózy v krvi, predlžujú pocit nasýtenia a tiež poskytujú dostatočný "priestor" na využitie energie z tukov, preto je pri chudnutí dôležité „strážiť“ si ho. 

Glykemický index je okrem druhu potraviny ovplyvnený aj jej spracovaním. Pri prílohách ide najmä o ich tepelnú úpravu – čím je dlhšia, tým viac sa hodnota glykemického indexu zvyšuje. Preto by sme nemali prílohy rozvárať, ale variť len dovtedy, kým nebudú "al dente". Aj zeleninu by sme mali variť krátko alebo ju pridávať k varenému jedlu tesne pred jeho dokončením, aby sme zbytočne nezvyšovali glykemický index pokrmu. Pri chudnutí je teda dôležité znížiť príjem sacharidov s vyšším GI na prospech bielkovín alebo sacharidov s nižším GI.

Nízky glykemický index (do 30) majú napríklad: brokolica, šalátová uhorka, paprika, šalát, paradajky, špenát, cesnak, grapefruit, fazuľa, hrach, huby, syry, mäso, ryby, horká čokoláda, oriešky

Stredný glykemický index (30 – 70) majú napríklad: zemiaky, kukurica, mrkva, melón, banány, jablká, hrušky, pomaranče, kiwi, ananás, kompóty, cestoviny, ryža, žitný chlieb, jogurty

Vysoký glykemický index (nad 70) majú napríklad: hranolčeky, popcorn, sušienky, corn flakes med, cukor, biely chlieb, biela bageta, croissant, múka, chipsy, pivo

Glykemický index znižuje aj vyšší obsah vlákniny v potravine -  napr. celozrnné cestoviny verzus obyčajné cestoviny, ryža natural verzus biela ryža, alebo technologická úprava potravín: napr. nižší GI majú varené zemiaky než pečené v rúre či vyprážané v podobe hranolčekov, nižší GI má surová mrkva než varená.

Trápi vás pohľad do zrkadla? Nemusí! Návod na telo,s ktorým by ste
chceli bývať, je tu: